Len málokedy sa do prvej trojky bestsellerov dostane literatúra faktu od úplne

neznámeho autora. Johnovi Virapenovi sa to podarilo, čim len dokázal, že téma, o

ktorej sa rozhodol písať a zasvätiť jej život, je výsostne aktuálna a pre ľudí

zaujímavá. Jeho bestseller Nežiaduci účinok: Smrť je šokujúcim priznaním

bývalého riaditeľa farmaceutického priemyslu, ktoré odhaľuje zločiny páchané

dennodenne v odvetí, ktoré by sa malo starať o zdravie ľudí. A keďže John Virapen

bol hosťom na tohtoročnej Bibliotéke, niet divu, že som neodolal jedinečnej

príležitosti spraviť s ním rozhovor.

Dobrý deň, pán Virapen. V anotácii k Vašej knihe sa píše, že ste strávili dlhé

roky pôsobením vo farmaceutickom priemysle.

Áno, presne tak. Bolo to dlhých 35 rokov. Robil som pre niekoľko veľkých spoločností. Začínal som ako

obchodný zástupca a postupne som si vyskúšal všetky oddelenia. Chcel som sa naučiť čo najviac a

bol som úspešný. Vďaka tomu som sa dostal až úplne na vrchol a stal sa generálnym riaditeľom pre

švédsku pobočku spoločnosti Eli Lilly & Company. A potom sa začali diať rôzne veci. Všimol som si, že

spoločnosti vôbec nezaujíma predstavovanie nových liekov, ktoré by pomohli ľuďom. Keď sa pozriete na

celý farmaceutických priemysel, ich jediným cieľom je potláčať symptómy, oni nechcú liečiť choroby.

Takže ich cieľom je potlačiť symptómy, aby sa ľuďom zdalo, že ich lieky pomohli?

Nie. Ich jediným cieľom je zarobiť veľa peňazí. Čo myslíte, prečo ešte nevynašli liek na AIDS?

Budem hádať, nechcú?

Samozrejme! Veď ide o miliardy dolárov. Alebo taká cukrovka! Kto by ju chcel vyliečiť? Veď tí, čo ňou trpia,

si musia kupovať lieky každý deň až do smrti. A to isté sa týka napríklad Parkinsona.

Takže vy tvrdíte, že ak by chceli, tak by tieto choroby mohli liečiť? Alebo minimálne by vedeli

vynájsť lieky na ich vyliečenie?

A bolo to takto vždy? Vždy išlo farmaceutickým firmám iba o zisk, alebo sa niečo zmenilo postupom

Myslím, že chlapíci, ktorí založili tieto spoločnosti, to jest chlapíci, ktorí boli prevažne lekárnici a chemici,

boli čestní ľudia, ktorí chceli ľuďom skutočne pomôcť, ale potom prišli draví a výkonní riaditelia. Super

mozgy s titulmi z Harvardu a podobne a jediné, čo ich skutočne zaujímalo bolo: “Ako môžem zarobiť veľa

peňazí?” A keďže investori, ktorí investujú obrovské prostriedky do ich spoločností sa zaujímajú iba o

návratnosť svojich investícií, farmaceutické spoločnosti sa musia zaujímať o zisky investorov, nie o ľudí,

Ale to je dosť smutné…

To je veľmi smutné! Pozrite sa napríklad na najväčší podvod, ktorý robia už dlhé roky – očkovanie. Peniaze

prichádzajú od daňových poplatníkov, v podvode je zahrnutá aj vláda…

Podľa vás teda očkovanie nefunguje? Alebo nie je potrebné?

Je to odpad!

Čo napríklad taká žltačka? Žiadne očkovanie

nie je účinné? Ľudia predsa nedostanú žltačku,

keď sú zaočkovaní, nie?

Ale oni by ju nedostali, ani keby neboli zaočkovaní!

Žltačka alebo taká detská obrna sú však veľmi

špecifické choroby, ktoré majú veľmi špecifických

prenášačov. Ale napríklad chrípka, ktorú dostanete

každú jeseň. Kto už len potrebuje očkovanie proti

chrípke?

Starí ľudia? Deti?

Nie! A nie! Takáto chrípka je prirodzený fenomén.

Čiže očkovanie je podľa vás zbytočné aj v

takýchto prípadoch? Lebo všeobecne sa tvrdí,

že dostať chrípku v pokročilom veku môže byť

veľmi nebezpečné.

Áno, presne to nám tvrdia. Ale vy skutočne veríte

všetkému, čo vám tvrdia médiá?

To samozrejme nie, ale o mňa predsa ani nejde. Ja som ešte relatívne mladý a očkovanie proti

chrípke nepotrebujem. Ale ak mi bude doktor tvrdiť, že moja babička potrebuje očkovanie, aby

náhodou nezomrela na bežnú chrípku, tak ju k tomu doktorovi snáď aj vyženiem.

Ale veď tu nejde ani o babičku! Oni nám všetkým v prvom rade tvrdia, že by sme mali očkovať deti. A to je

Áno, deti sú samozrejme druhou časťou všeobecnej osvety.

Ale deti predsa nepotrebujú očkovanie! Myslíte, že keď Boh stvoril človeka, tak povedal: “OK, chlapci. tak

tu ste, ale nezabudnite sa občas zaočkovať?” Nie, on nám dal spôsob, ako sa ochrániť, je to náš imunitný

systém. Ale my sa o seba nestaráme. Všetci vy, mladí ľudia… Ničenie životného prostredia… Nevraviac o

smažených kuriatkách z Kentucky alebo takom Burger Kingovi…

Áno, rozumiem. Ale na našu obranu musím prehlásiť, že na Slovensku nemáme Burger King.

(áno, som si plne vedomý dvoch prevádzok BK v Bratislave. Pri tomto rozhovore som na ne však akosi

pozabudol, ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom Whoppera.

(smiech) No aspoň niečo. Takže keď chce spoločnosť zarobiť obrovské peniaze, tak sa dá na výrobu

vakcín. Ale ak má byť vakcína komerčne úspešná, tak do nej musí spoločnosť napchať množstvo

chemikálií, ktoré sa volajú adjuvanty. Ich úlohou je nakopnúť vakcínu, aby fungovala. Aj keď v skutočnosti

len nakopnú váš imunitný systém. A to je hlúposť. Pretože tieto chemikálie majú množstvo vedľajších

účinkov. Účinkov, ktoré zabíjajú ľudí, prípadne ešte viac zhoršujú ich zdravotný stav. A keď ochoriete, tak

samozrejme zarobia ešte viac peňazí.

Takže tým, že sa necháme zaočkovať, riskujeme množstvo vedľajších účinkov, ktoré nám spôsobia

ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré bude následne liečiť tá istá spoločnosť, ktorá ich spôsobila a

výsledkom bude jej vyšší zisk?

Presne tak. Vy si to asi nepamätáte, ale pred pár rokmi, a nie je to tak dávno, sa dávala deťom vakcína

Thimerosal, ktorá obsahovala ortuť.

Vážne? A nie je ortuť jedovatá?

Samozrejme, že je! Veď to je základná vlastnosť ortuti! No a u tisícov a tisícov detí po celom svete

spôsobila autizmus. Teraz sa to snažia ututlať a tvrdia, že ich autizmus nebol zapríčinený touto vakcínou,

ale existujú hodnoverné štúdie, ktoré dokazujú, že práve táto prekliata vakcína, obsahujúca ortuť, môže za

prudký nárast autizmu u týchto detí.

Ako potom spoločnosti riešia tieto prípady? Rodičia postihnutých detí sa určite ozývajú.

Nuž, riešenie je jednoduché. Proste povedia, že rodičia sa zbláznili. A ľudia im veria. Pretože oni vlastne

platia ľuďom za to, aby im verili. Pozrite. Určite ste počuli o prasacej chrípke.

pozn. -jš-)

Minulý rok som bol v Belgicku na stretnutí so sekretárom ministerstva zdravotníctva. Počas stretnutia na

chvíľu opustil miestnosť a ja som si na jeho stole všimol dokumenty. Nedalo mi to a prezrel som si ich. V

tých dokumentoch jasne stálo, že spoločnosť GlaxoSmithKline (štvrtá najväčšia farmaceutická spoločnosť

na svete pozn. -jš-) jedná s belgickou vládou o cene vakcíny proti prasacej chrípke. A to bolo v januári

2009. Debata o potrebe očkovania proti tejto chrípke začala v máji 2009.

Takže sa pripravovali na potenciálnu epidémiu, o ktorej ešte nikto ani nevedel?

Asi tak. Nejaký bacil sa “náááhodou” objavil v Mexiku. Oni ho tam doviezli. Ale nikdy sa z toho nestala

pandémia. Rozumiete?

Hm, ale to sa mohlo ľahko stať, nie? Nie je to príliš nebezpečné, zahrávať sa takto s nebezpečnými

vírusmi? Čo ak by naozaj vypukla pandémia?

No ak by naozaj vypukla, potom by samozrejme museli dodať nejaký reálne fungujúci liek, ale rozhodne by

to nebola tá vakcína, ktorú bežne ponúkali. Spomínate si na vtáčiu chrípku?

John Virapen v našom stánku na Bibliotéke. Tipovali by ste, že tento pán má 67 rokov?

To asi každý. Ďalší hoax?

Vtedy sa vyrobilo nepredstaviteľné množstvo vakcín, ale čo s nimi? Zaočkujú vtákov?

Vakcína bola predsa určená ľuďom, nie?

Áno, ale tá vakcína nebola skutočným očkovaním. Lebo ani vtáčia chrípka v skutočnosti neexistovala!

Tvrdíte, že vtáčia chrípka nebola nebezpečná, alebo že vôbec neexistovala?

To druhé! Bol to celé jeden veľký podvod!

A čo na to WHO (Svetová zdravotnícka organizácia)? Tým takéto maniere nevadia?

WHO je banda k*****v. A určite to tam napíšte!

(smiech) Vidím, že ste presvedčený o zbytočnosti tejto organizácie…

Absolútne! To, čo skutočne potrebujeme, sú nezávislé skupiny, ustanovené jednotlivými vládami, ktoré by

vytvorili systém regulácie, ktorý by bol schopný kontrolovať, čo robia títo ľudia.

Je to vôbec možné? Veď títo ľudia majú obrovské finančné prostriedky…

Veď práve. Skutočne neviem, či je to možné. Títo ľudia platia politikov, diktujú im legislatívu, vlastnia

takmer celý výskum. 70% výskumu vlastnia a riadia farmaceutické spoločnosti. Len pred nedávnom poslala

jedna z najväčších spoločností list všetkým významným profesorom, ktorí niečo znamenajú v oblasti

farmaceutického výskumu, aby ho podpísali. A oni to spravili. Všetci do jedného.

A čo bolo obsahom toho listu?

Obrovská kopa marketingových žvástov! Ten list nepísal žiadny odborník, ale nejaký marketingový expert.

Na tom však predsa nezáleží, keď za jeden podpis dostanete deväť miliónov dolárov, však?

Deväť miliónov za jeden podpis?

Robí vôbec ešte niekto farmaceutický výskum okrem farmaceutických spoločností?

Farmaceutické spoločnosti nič neskúmajú. Len vedci môžu skúmať.

V poriadku, ale spoločnosti tento výskum platia, nie?

Ale v tom prípade je v poriadku, že chcú byť na tom výskume ziskoví, nie? Veď ho platia.

Nie, nie je to v poriadku! Pretože oni nefinancujú výskum, oni diktujú vedcom, čo musia vynájsť. Bez ohľadu

Takže tieto výskumy nemajú žiadne reálne výsledky? Alebo sa reálne výsledky nikdy nedostanú na

Reálne výsledky výskumov sa nikdy nedostanú na trh. Teda ak im nevyhovujú. Nemajú problém zatajovať

výsledky výskumov, ktoré im nevyhovujú. Pred časom sa odohral súdny proces, pri ktorom musela istá

farmaceutická spoločnosť zaplatiť pokutu 1,4 miliardy dolárov, pretože zatajovali rôzne skutočnosti a hlavne

predávali liek bez legálneho povolenia. Vedľajšie účinky tohto lieku boli obrovské. Ten liek zarába 4,5

miliardy dolárov ročne! Mimochodom, volá sa Zyprexa a spoločnosť ho nikdy neprestala predávať. Napriek

pokute 1,4 miliardy dolárov! A zákon im ani nekáže, aby tak spravili. Dostali pokutu a tým to hasne. Jediný,

kto by to mohol spraviť, je FDA (Food and Drug Administration – americká Správa potravín a liečiv pozn. -

jš-), ale tí to nespravia, lebo sú podplatení.

Je vôbec na svete nejaká krajina, kde situácia nie je natoľko kritická? Kde legislatíva reálne

funguje? Alebo je to všade na svete rovnaké?

Všade je to rovnaké. Kedysi bolo aspoň Švédsko krajinou, ktorá na tom nebola tak zle, ale v súčasnosti

sú už rovnako skorumpovaní ako všetci. Veď ja sám, osobne, som podplácal švédsku vládu, aby schválila

psychoaktívny liek. Pokojne to tam napíšte.

To sa spoľahnite. A museli ste? Nútil vás niekto?

Nuž, ak som chcel dosiahnuť výsledky, tak som musel.

Kto robí tieto rozhodnutia? Sú do nich zahrnuté celé spoločnosti, alebo o podplácaní rozhoduje len

Len manažment. Viete, musíte byť šikovný ako ja. Jednoducho som prišiel za vedením a povedal som

im: “Ak chcete, aby bol tento liek schválený, budeme ich musieť podplatiť” A oni povedali: “V poriadku,

spravte to.” Keď si pozrel špecifikáciu lieku zodpovedný profesor a vedec, tak sa smial. Sám prehlásil, že

ten liek je úplne na nič. Ale peniaze mu boli sympatické, tak nám pomohol liek schváliť.

Ach… Je teda vôbec na trhu nejaký liek, ktorý skutočne funguje? Oplatí sa vôbec niečo kupovať?

Nie. Všetky tie chemické lieky môžete vziať a hodiť ich do rieky.

A čo napríklad lieky na potláčanie bolesti?

Ajáááj, to sú tie najhoršie!

Prečo? Veď fungujú!

Ja! Keď ma bolí hlava, prehltnem zázračnú ružovú pilulku a hlava už ma nebolí!

Ale nie! Nevravte mi, že je to len placebo! Veď to už nebude teraz fungovať!

Nebojte sa, bude. Stačí, ak tomu budete aj naďalej pevne veriť. Ale ak vás už aj bolí hlava, stojí to za to,

vziať si liek s množstvom negatívnych účinkov, na ktorom môžete ostať závislí do konca života?

Tak to, že si občas vezmem tabletku proti bolesti neznamená, že sa na nich stanem závislý.

To možno nie, ale riskujete napríklad vnútorné krvácanie. To je reálna hrozba takého acylpyrínu.

Acylpyrín je nebezpečný?

Ale veď acylpyrín je považovaný za jeden z najbezpečnejších liekov. Jediné, čo vlastne robí je, že

Áno, presne tak. Ale ak prídete do lekárne s bolesťou hlavy a vaša krv je normálna a nepotrebuje zriediť,

tak môžete byť mŕtvy skôr, než dorazíte k dverám. Ak by ste dnes išli do akejkoľvek krajiny na svete a

snažili sa zaregistrovať liek, ako je acylpyrín, nikde by vám ho neschválili. Pretože klinické dáta tohto lieku

sú tak zlé, že by to neriskovali nikde na svete.